- 15. septembra 2020
Raňajky – radosť, ktorá nám naštartuje deň
Možno si pamätáte film Stoj, lebo mamička vystrelí, v ktorom chudákovi Sylvesterovi Stallonemu jeho milujúca mamka pripraví na raňajky celý stôl jedla. Keď sa neskôr sťažuje svojmu kolegovi, ten mu povie: “To vieš, raňajky sú najdôležitejším jedlom dňa”. Musím povedať, že mal pravdu, hoci rozhodne sa na raňajky netreba prejesť a miešať piate cez deviate. Je potrebné pripraviť si ich tak, aby nás “nakopli” a dodali nám energiu na povinnosti a radosti, ktoré nás čakajú.
Prečo je dôležité raňajkovať?
Hoci my máme po výdatnom spánku pocit, že sme si iba oddýchli, naše telo pracuje aj počas neho. Náš mozog a tráviaci trakt spracúva všetky informácie a podnety, s ktorými prišiel počas dňa do kontaktu, vylučuje rôzne hormóny a protizápalové látky, a v neposlednom rade sa regenerujú aj naše kosti a svaly, a posilňuje sa náš imunitný systém. Dosť veľa, však?
Preto si potrebujeme po prebudení energiu, ktorú naše telo vydalo na všetky tieto úkony, navrátiť. Raňajky sú ako benzín, ktorý musíme autu doplniť, aby nás bezpečne dopravilo do cieľa. Bez tejto pohonnej látky sa môže stať, že počas dňa nečakane spomalíme alebo sa úplne zastavíme. A ani káva, ani rýchla energetická tyčinka, ktorú si doprajeme až vtedy, keď nám náhle klesne energia, nás nezachráni.
Mnohokrát si povieme, že keď neraňajkujeme, znižujeme tým množstvo prijímanej potravy a tým pádom aj kalórií a tukov. Takáto predstava je však nesprávna. Pohár vody a následne výdatné raňajky nám pomôžu naštartovať náš metabolizmus, ktorý je zodpovedný za rozklad prijímanej potravy na živiny a ich následný transport do našich vnútorných orgánov. Zároveň tým dávame telu signál, že bude mať po celý deň dostatok kalórií. Ak raňajky vynecháme, náš organizmus si to vyhodnotí tak, že si namiesto spaľovania kalórií musí začať energiu ukladať do zásoby.
Kedy, ako a čo by sme mali raňajkovať?
Najlepšie je raňajkovať do jednej hodiny po zobudení. Je to teda dostatočne dlhý čas na to, aby sme si pripravili niečo jednoduché, no výživné, a v pokoji si to vychutnali. Najdôležitejšie je práve slovo “v pokoji”. V rannom zhone do seba občas nahádžeme niečo rýchle a utekáme ďalej. Takéto raňajky však znamenajú nedostatočné prežutie, nesprávne dýchanie a zamedzenie telu v tom, aby ich dôkladne spracovalo. Preto by sme si mali k raňajkám poslušne sadnúť, tak, ako nás to učili naše mamy, a sústrediť sa iba na ich slastnú chuť. Aj takýto malý krok zmení celý náš pohľad na nadchádzajúci deň. Pomalým,dôkladným prežúvaním pomôžeme nášmu tráviacemu traktu a vyhneme sa tak hromadeniu plynov a následnému grganiu.
Nie je však jedno, čo raňajkujeme. Ak radi začínate deň sladkým a chcete sa na ráno osviežiť, môžete skombinovať jeden druh ovocia s inými, pridať k nim orechy alebo semiačka a ochutiť ich medom alebo škoricou. Na výber máte aj rôzne kaše – či vám už chutí pšeno, pohánka, ovsené alebo sójové vločky, stačí ich zaliať rastlinným mliekom (tu máte tiež na výber z ryžového, mandľového, sójového alebo kokosového mlieka) alebo iba obyčajnou prevarenou vodou, nakrájať si do nich ovocie, dosypať orechy, semienka či škoricu, či osladiť ich medom. A ak radi experimentujete, skúste pridať aj trochu čili. Alternatívou môže byť napríklad aj jablková štrúdľa, ktorú nájdete v mojej knihe Najedzte sa do štíhlosti 1.
Ak by ste si radšej dali slané raňajky, môžete si urobiť zeleninový šalát z paradajok a mozzarelly dochutený olivovým olejom, soľou a bazalkou. Do úvahy prichádza aj praženica z tofu s nakrájanou zeleninou a grahamovým, celozrnným či sójovým rožkom. Viac alternatív som rozpísala vo svojej knihe Najedzte sa do štíhlosti 3.
Možností je naozaj veľa – treba pamätať hlavne na to, že raňajky by mali obsahovať veľa vitamínov a minerálov, pretože práve po prebudení náš žalúdok najlepšie spracováva a absorbuje prijaté živiny.
Recept: Chutná špenátová štrúdľa
Na záver prinášam pre tých z vás, ktorí majú radi slané raňajky, recept na chutnú špenátovú štrúdľu, ktorá vám ráno môže zlepšiť deň. Jej základná základná surovina je výdatným zdrojom chlorofylu a kyseliny listovej, ktorá podporuje tvorbu červených krviniek, rast tkaniva a žalúdočnej šťavy.
Suroviny:
- 1ks udeného tofu
- hotové lístkové cesto
- baby špenát
- 1 ks cibule / šalotky
- koreň zázvoru
- morskú soľ
- celé čierne korenie
Postup:
Baby špenát umyjeme, cibuľu alebo šalotku nakrájame na kolieska, a tofu a zázvor nahrubo nastrúhame. Lístkové cesto rozprestrieme a na celú jeho plochu poukladáme pripravené suroviny v poradí špenát – cibuľa alebo šalotka – tofu – zázvor. Posolíme a posypeme rozdrveným čiernym korením.
Cesto zrolujeme, povrch napicháme vidličkou, a dáme piecť na približne 25 minút do rúry predhriatej na 190 stupňov.
Počkáme, kým štrúdľa vychladne. Následne ju môžeme krájať a podávať. Dobrú chuť!
Podobné články
Súvisiaca strava
“To, ako vyzeráme a ako sa cítime,
je výsledok našich doterajších volieb”
ODHODLANIE, VYTRVALOSŤ a DISCIPLÍNA boli tri slová, ktoré som si na mojej ceste za zdravím pripomínala každé ráno. A oplatilo sa. Po roku zmenených návykov, som si dala zdravotný stav do poriadku natoľko, že už roky nepotrebujem žiadne lieky. Nasledovalo zlepšenie zdravotného stavu u ľudí, ktorí ma oslovili a požiadali o pomoc pri zostavení jedálnička. To ma priviedlo k vytvoreniu 28-dňového stravovacieho programu, ktorý pomáha pri doplnení alkalických rezerv organizmu.
Stav vnútorného prostredia v určitých limitoch, ktoré mu umožňujú bezproblémovo fungovať, teda homeostáza, sa nevytvára automaticky. Je to výsledok našich vedomých volieb. Toho, čo konzumujeme, ako konzumujeme a kde konzumujeme. To, v akom prostredí žijeme a ako premýšľame. Od rovnováhy vnútorného prostredia totiž závisí kvalita nášho zdravia a toho, ako vyzeráme. Niektoré premenné nevieme zmeniť ihneď. Stav pôdy či životného prostredia je dlhodobý proces v rukách kompetentných. Je najvyšší čas pracovať na zmene k lepšiemu, no je potrebné začať od seba. Čo môžeme urobiť hneď, je výber a príprava stravy. Sladené nápoje máme možnosť okamžite vymeniť za vodu – základ pitného režimu. Postupne môžeme z našich životov vyradiť situácie a ľudí, ktorí nám spôsobujú smútok a stres. Výsledok tohto prístupu je viditeľný a najmä citeľný v relatívne krátkej dobe.
Svoje recepty vytváram tak, aby vyzerali ako bežné, chutili ako bežné, ale aby bol ich účinok, na rozdiel od „normálnych“ pokrmov, telu prospešný. Lebo ak je norma to, čo sa bežne konzumuje v domácnostiach, škôlkach, školách, či reštauračných zariadeniach, tak sme populácia „normálne“ chorých ľudí, ktorých cesta k uzdraveniu vedie cez lieky a lekárov. Síce sa zvyšuje priemerný vek, ale v akej kvalite života? Zrušme normy a normálnosť nahraďme ORIGINÁLITOU.
