Proces trávenia patrí medzi tie najzložitejšie v našom tele. Skutočnosť, že to na pohľad vábne, chuťovo skvelé jedlo obsahuje živiny, ktoré pomáhajú fungovať našim orgánom a dodávajú nám energiu vykonávať naše každodenné povinnosti, je ohromujúca. No na to, aby tento proces správne fungoval, potrebuje naše telo enzýmy. Preto sa dnes pozrieme na tie, ktoré sa nachádzajú v našej tráviacej sústave a pomáhajú nám rozkladať prijímanú potravu na živiny.
Všetko sa začína v ústach
Pri pojme “trávenie” si väčšina z nás predstaví mäkké vnútorné orgány ako žalúdok, žlčník, tenké alebo hrubé črevo. Pravdou ale je, že proces trávenia začína už v momente, kedy si do úst vložíme prvé sústo. Zuby slúžia ako prirodzené “mlynčeky”, ktoré jedlo rozdrvia na menšie kúsky.
Následne štafetu preberajú sliny, ktoré ich začnú rozkladať. Ako? Práve pomocou enzýmov ako amyláza, ktorá rozkladá škrob a sacharidy na cukry, a linguálna lipáza, ktorá trávi tuky. Možno nám pripadá táto fáza trávenia zanedbateľná, no dôraz na správne prežúvanie jedla sa nekladie len tak pre nič – za nič. Práve kvalita tohto procesu rozhoduje o tom, aké jednoduché (alebo náročné) bude pre náš žalúdok a tenké črevo následné trávenie. Nanešťastie, v dnešnej uponáhľanej dobe na správne prežúvanie mnohokrát zabúdame a jedlo do seba len tak “nahádžeme”. Tým si privodíme únavu, bolesti či dokonca kŕče. Preto je lepšie dopriať si čas a vychutnať si jedlo tak, aby z neho mal osoh aj zvyšok nášho tráviaceho traktu. Problém sa zvyšuje a žalúdok a črevá dvojnásobne zaťažuje, ak konzumujeme prevažne priemyselne spracované polotovary a ešte aj tie do seba “nahádžeme”.
Ďalšia zastávka - žalúdok
Tu čakajú na potravu enzýmy. Prvý z nich, pepsín, je zodpovedný za štiepenie veľkých molekúl na menšie, čím ich pripravuje na spracovanie ďalšími enzýmami. Tieto molekuly sa menia na aminokyseliny, z ktorých si telo vytvára kosti, pokožku, svalstvo či šľachy. To, do akej miery je pepsín aktívny, závisí od kyseliny soľnej (tiež známej pod názvom chlorovodíková) v žalúdku. Pomáha nám tráviť bielkoviny a uvoľňuje vápnik a železo. Ak je jej nedostatok, na enzymatickej úrovni spôsobuje problém so spracovaním vysokobielkovinových pokrmov. Zo zdravotného hľadiska býva príčinou anémie, alergie či rakoviny. Háčik je v tom, že jej deficit sa prejavuje rovnako ako jej nadbytok – pálením záhy. Preto lieky, ktoré sa predpisujú na redukciu kyseliny v žalúdku, nie vždy zaberajú. Nemusíme však vešať hlavu – problémy s trávením nám pomôže vyriešiť vhodne upravená strava, ktorou predchádzame nadmernému vytváraniu žalúdočných štiav. Preto sú moje knihy plné receptov zložených z týchto vhodných kombinácií. Ochutnať ich môžete aj vďaka donáške, ktorú ponúkam aj v bezlepkovej a vegetariánskej verzii.
Ďalším enzýmom, ktorý je v žalúdku zodpovedný za trávenie, je rennín. Jeho úlohou je vyzrážať mlieko, následkom čoho bielkovina kazeín zmení svoju štruktúru a stane sa prístupnejšou pre ostatné enzýmy, ktoré trávia bielkoviny. Ak chceme podporiť jeho účinnosť a predísť intolerancii kazeínu a postupným vytvorením problémov s trávením, je dôležité naučiť sa konzumovať mliečne výrobky samostatne, maximálne v kombinácii so zeleninou.
Tretím “vojakom v poli” je lipáza. Rozkladá tuky na glycerol a mastné kyseliny. Tuky mnohí vnímame ako nášho nepriateľa, ktorý nám spôsobuje rôzne zdravotné a estetické problémy. V skutočnosti sú však nevyhnutné pre správne fungovanie nášho organizmu – udržujú naše bunky zdravé, zásobujú nás energiou a u žien sa v nich produkuje aj určité množstvo estrogénu. Problémovými sa stávajú, ak ich kombinujeme s cukrami. Zvýšeným príjmom cukrov si môžeme privodiť pankreatitídu keďže naše telo potrebuje produkovať nadmerné množstvo inzulínu. Skladba stravy, ktorú odporúčam, predchádza problémom s pankreasom. Dôkazom je aj pokles chuti na sladké, už po prvom mesiaci 28-čky. Preto hovorím o tom, že 28-čka je začiatok zmeny.
Nesprávny výber a kombinácia potravín postupne narúša funkciu žlčníka. To bráni sprvánej produkcii lipázy, ktorá pôsobí v ďalších tráviacich orgánoch, okrem iného aj v tenkom čreve. Preto by sme sa mali vyvarovať diétam, ktoré sú založené na úplnom obmedzení konzumácie tuku a radšej zvoliť trpezlivú, postupnú, zdravú metódu chudnutia, ktorá nám neuškodí.
Ani tenké črevo nezaháľa
Dva z enzýmov v tenkom čreve – proteáza a trypsín – sú zodpovedné za štiepenie bielkovín. Tým zabezpečujú nášmu organizmu dostatok aminokyselín, ktoré sú zodpovedné za tvorbu svalov a urýchľovanie regenerácie buniek. Tretím enzýmom v tenkom čreve je maltáza, ktorá, pre zmenu, premieňa sladový cukor na hroznový.
Všetkým týmto fascinujúcim procesom môžeme byť vďační za to, že naše telo funguje. Nanešťastie, nesprávne stravovanie býva dôvodom, pre ktoré väčšina populácie čelí nielen zažívacím, ale aj iným zdravotným ťažkostiam. Zažívacie ťažkosti nám ukazujú, že v tele vzniká, alebo už je vytvorený problém.
Riešením na ne je práve úprava stravy, ktorej sa venujem už vyše dvadsať rokov. Práve tá je najschodnejšou a telu najprirodzenejšou cestou prijímania všetkých živín, ktoré potrebujeme. Treba však začať. A ak chceme zmenu, mali by sme začať robiť veci inak. Preto som vytvorila systém stravovania, ktorého začiatkom je 28-dňový stravovací program, ktorý pomáha telu zbaviť sa škodlivých látok, a zároveň mu dodať potrebné vitamíny a živiny. Je to prvý krok k vášmu lepšiemu ja – fyzickému aj psychickému. Ak sa raz totiž rozhodnete zobrať svoje zdravie do vlastných rúk, uchopte ho pevne a už sa ho nepustite. Moje knihy Najedzte sa do štíhlosti 1, 2 a 3 vám v tom pomôžu. Zhrnula som v nich všetko, čo by ste mali pri trvalej zmene stravovania vedieť. Naďalej však vymýšľam nové recepty, ktoré sú chutné a zároveň zdravé. Tie najnovšie nájdete v Diári ročnej premeny, ktorý si môžete objednať tu.
Recept
Dnes vám prinášam recept na “živé” – (lebo pohánku nevaríme) pohánkové rizoto, v ktorom sa stretávajú lahodné výrazné chute a zároveň zdraviu veľmi prospešné potraviny. Napríklad taká hliva ustricová či Hokkaido tekvica, alebo pohánka vytvoria fantastickú chuť, ktorá bude lahodná nielen pre chuťové bunky, ale hlavne odbremení tráviaci trakt.
Suroviny:
- čajový hrnček surovej pohánky
- 250 g hlivy ustricovej
- 3 strúčiky cesnaku
- ½ červenej papriky
- pór – asi 10 cm
- 300 g očistenej tekvice Hokkaido
- 3 PL masla Ghee alebo rastlinný olej
- soľ, čierne korenie a kurkumu podľa chuti
Postup:
Pohánku opláchneme a necháme cez noc napučať v trojnásobnom množstve vody. Na posolenom masle Ghee alebo na oleji orestujeme natenko nakrájanú hlivu a jemné kúsky papriky. Pridáme na tenké plátky nakrájaný cesnak a na hrubom strúhadle nakrájanú tekvicu Hokkaido. Podlejeme 1 dl vody a pod pokrievkou dusíme. Keď je hliva mäkká, pridáme scedenú pohánku a premiešame.
Podávame s čerstvým zeleninovým šalátom. Nakrájanú zeleninu zalejeme olejom a osolíme.
Ak máte radi kyslú chuť, môžete si šalát pokvapkať citrónovou šťavou.